Liptovská vodárenská spoločnosť má na naplnenie svojich cieľov a uspokojenie zákazníkov k dispozícii 40 vlastných vodárenských zdrojov, resp. 69 odberných miest a dva vodárenské zdroje v prenájme.
Výdatnosť vodárenských zdrojov sa musí sledovať a pravidelne merať. Jedno z takých meraní uskutočnili Ing. Pavol Danek, vedúci hospodárskeho strediska vodovodov a Ing. Marek Hulec, technik z oddelenia technicko-prevádzkových činností. Kontrolovať boli vodárenské zdroje, z ktorých sú zásobovaní obyvatelia Važca – Mlynica, Martinková, Solisko 1, 2, 3 a Ramžová.
K niektorým vodárenským zdrojom sa nedá celkom blízko dostať ani terénnym autom. Niekoľko sto metrov treba k nim prejsť pešo. Najlepšie v gumových čižmách, pretože terén pomedzi stromy a krovie je často mokrý a blatistý. Občas treba prejsť aj cez potok. A hlavne, treba sa vedieť dobre orientovať a poznať územie, kde sa vodárenské zdroje nachádzajú. Potom už len otvoriť kryt šachty a zísť ňou k prameňu pod zem s baterkou.
Každý zdroj je istým spôsobom zaujímavý
„Prvých päť spomínaných, ktoré sme kontrolovali, vybudovali a zachytili do nich vodu obyvatelia obce, preto ich nazývame staré. Následne s rozširovaním výstavby v obci bolo treba hľadať ďalšie vodárenské zdroje. Našli ich pod Cestou slobody. Nad viacerými zachytenými vývermi podzemnej vody, ktorá sa dostala na povrch, vybudovali vodári pramennú komoru,“ vysvetlil Pavol Danek ako vznikol zdroj Ramžová.
Počas kontroly tohto vodného zdroja inžinieri viackrát spomenuli, že je to zaujímavý vodárenský zdroj. Na otázku, čo je na ňom zaujímavé, sme sa dozvedeli, že všetky vodárenské zdroje sú istým spôsobom zaujímavé.
„Záleží to od uhla pohľadu. Či hodnotíme vodárenský zdroj z hľadiska vizualizácie, že je pekne vybudovaný a zaujímavo zachytený v prírode. Zdroj môže byť zaujímavý, napríklad aj preto, že jeho výdatnosť je väčšinu času dobrá a zrazu sa stane, akoby sa uzatvoril ventil a vodárenský zdroj vyschne. Musíme ho dočasne nahradiť iným. Alebo vyvierajúci z podzemia či jaskyne. Aj také výnimočné máme,“ dozvedeli sme sa od P. Daneka. Dodal, že vyschnutý vodárenský zdroj sa zatiaľ vždy obnovil.
Používa sa ručné aj automatické meranie
Výdatnosť vodárenských zdrojov Mlynica, Martinková, Solisko 1, 2, 3 merali P. Danek a M. Hulec odobratím množstva vody, ktoré z prameňov vyteká za minútu, do mernej nádoby. Niekoľkokrát meranie v každom zdroji zopakovali a porovnali, či sú výsledky rovnaké.
„Existujú aj modernejšie technológie, ktorými možno merať výdatnosť zdroja kontinuálne. Na Ramžovej máme nainštalované zariadenie, ktoré výsledky priebežne zaznamenáva. Preto vždy zo zariadenia len stiahneme do počítača zaznamenané údaje,“ povedal P. Danek.
Na ostatným vodárenských zdrojoch Liptovskej vodárenskej spoločnosti sú merné žľaby. Zo stupnice na takzvanej late vodári odčítajú hodnotu a podľa tabuliek vypočítajú výdatnosť.
Prírodné živly zatiaľ nemajú výrazný vplyv na výdatnosť
Vodárenské zdroje sa kontrolujú dvakrát do mesiaca. Dôležité je to aj preto, aby vodári vedeli, či a akým spôsobom ovplyvnili výdatnosť prameňov v lokalite veterné smršte, v dôsledku ktorých zalesneného územia výrazne ubudlo.
„Našťastie, zmeny porastu v okolí našich vodárenských zdrojov nemajú výrazný vplyv na ich výdatnosť,“ pripomenul vedúci strediska s tým, že aj namerané hodnoty sú v norme. Príroda sa však podpísala na vyvrátených stromoch aj s koreňmi, ktoré zdemolovali na niektorých miestach oplotenie ochranného pásma vodárenských zdrojov.
Pri hľadaní zdrojov využívajú skúsenosti miestnych
Pre odborníkov je to samozrejmosť, ale mnohí bežní ľudia si nevedia predstaviť ako vznikne vodárenský zdroj. „Hľadanie vodárenských zdrojov, zachytenie prameňov až po vybudovanie pramennej komory je dlhodobý proces. Využívajú sa pri ňom aj historické skúsenosti obyvateľov, pretože ľudia odjakživa hľadali vodu. Keď si ale znečistili rieky a potoky pri miestach, kde sa sústreďovali a vybudovali si obydlia, museli hľadať náhradu v okolitých lesoch. Na miestach, kde našli studničky alebo videli vyvierať vodu, snažili si prameň prispôsobiť, aby sa odtiaľ dala voda naberať a bola dostupná pre viacerých ľudí. Prípadne vodu zachytávali a púšťali ju do dediny,“ spomenul Pavol Danek.
Dodal, že aj dnes hydrogeológovia pri hľadaní nových vodárenských zdrojov pre jednotlivé lokality, využívajú skúsenosti obyvateľov, ktorí okolité lokality roky pozorujú a už poznajú miesta, kde sa nachádzajú premočené pôdy či vyviera voda.
Nové pramene sa musia tri roky monitorovať
Ak sa informácie od miestnych ľudí potvrdia, hydrogeológ musí prameň, resp. vodu, ktorú chcú využívať na pitné účely, dlhodobo sledovať. Preto treba urobiť také technické opatrenia, aby sa dali z prameňa pravidelne odoberať vzorky. Najskôr sa však musí prameň zabezpečiť, aby nevznikala možnosť jeho kontaminácie z vedľajšieho terénu.
„Tri roky sa potom sleduje výdatnosť vodárenského zdroja aj jeho kvalita, pravidelne sa musia odoberať vzorky, aby bolo jasné, či je voda čisto podzemná a nie je kontaminovaná povrchovými splachmi alebo inak. Ak je počas tohto obdobia všetko v norme, môže byť prameň zaradený do kategórie určenej na pitné účely pre obyvateľov.“
Pavol Danek v rozprávaní ďalej pokračoval, že dôležité je aj správne prameň zachytiť. Pri každom prameni je to špecifické podľa toho, o aký ide. Najťažšie sa podľa jeho slov zachytávajú pramene v suťovinách. „Medzi kamennou suťou sa prameň môže veľmi rýchlo stratiť. Na také práce je potrebný naozaj skúsený odborník,“ dodal.
